................ono je to všude stejné..........................

 

co sa tyka nasich nazorov na narodnu scenu, tu je moj pohlad, ktory
rozceril dost hladinu a vyvolal mnoho reakcii:

http://narod.sk/komentare/33-stav-narodneho-hnutia-na-slovensku

samozrejme, odvtedy sa situacia mierne zmenila, no nie az tak dramaticky.
Napriklad, Pospolitost sa snazi zalozit stranu Nase Slovensko, no nevelmi
sa jej to dari, naopak je v nenavistnom spore s SHO. NSS sa s Pospolitostou
tiez nemusi. Vsetkych vsak spaja nenavist voci SNS. My v SNJ sa snazime
spolupracovat s kazdym. ale je to nemozne. Ak komunikujeme s SP, sme v
nemilosti SHO a naopak - zacarovany kruh...

S pozdravom

Slavomir Hromada

Stav národného hnutia na Slovensku

Napísal Slavomír Hromada

06.03.2009 15:22

Priznám sa, veľmi dlho som uvažoval, či mám tento článok vôbec napísať. Už dlhšiu dobu som sa nad ním zamýšľal, ale napokon som vždy radšej pre pokoj túto tému neotváral. Žiaľ, pohár mojej trpezlivosti pretiekol a už nemôžem ďalej prehliadať problémy, ktoré sú v národnom spektre dlhodobo prítomné, ba dokonca v poslednom období naberajú gigantické rozmery. Tieto riadky píšem s vedomím, že ma mnoho adresátov, ktorým sú určené možno priam znenávidí. Áno, v národnom i kresťanskom tábore nejde o žiadnu výnimočnosť. Ba dokonca nadobúdam pocit, že nie neprajníci slovenského národa sú našimi najväčšími nepriateľmi, ale práve slovenskí národovci jeden druhému. Slovenská národná strana O nej sa príliš zmieňovať netreba. Má stabilných voličov, ktorých počet osciluje v rozmedzí 8 – 12%. Od roku 2006 je súčasťou vládnej koalície, v ktorej má postavenie druhej najsilnejšej strany. Popularitu jej zabezpečuje svojrázny predseda Ján Slota. Inak v SNS ešte možno rozoznať Annu Belousovú, ktorá so Slotom svojho času SNS rozbili a poslali na jedno volebné obdobie mimo parlamentu. Aj vďaka tomu mohla vzniknúť v rokoch 2002 – 2006 druhá Dzurindova vláda. V SNS je ešte známy jej hovorca Rafael Rafaj, ktorý sa snaží uvádzať expresívne, neuvážené, alebo nevhodné výroky či správanie predsedu a podpredsedníčky SNS na pravú mieru. Inak v SNS nemožno nájsť žiadnu výraznejšiu osobnosť. Jedinými výnimkami sú azda Sergej Chelemendik, ktorý prišiel zo ZSSR na Slovensko a pôsobil v novinách Sme, neskôr začal s vydavateľskou činnosťou. Známym sa stal jeho týždenník Prečo?, ako aj knihy, v ktorých sa neraz hanlivo vyjadroval na adresu vedenia SNS. To ho za odmenu postavilo na kandidátku SNS a po voľbách v roku 2006 sa stal za ňu poslancom. Odvtedy týždenník Prečo? nevychádza, hoci nikto nevie prečo. Už len tieto fakty nedávajú logiku. Druhou a poslednou výnimkou je prof. J. Rydlo, ktorého však ihneď médiá pre jeho objektívny pohľad na slovenské dejiny, neváhali znevážiť a očierniť ako nesvojprávneho človeka. Zvyšok poslancov SNS tvoria neznáme persóny, zväčša z podnikateľských kruhov, ktoré o dejinách toho veľa nevedia, ba dá sa povedať, že národné hnutie ako také im mnoho nevraví. Je teda na zamyslenie prečo sedia v parlamente za SNS a aké pohnútky ich k tomu viedli, ako aj predsedníctvo SNS, že ich vybralo ako kandidátov. Pôsobenie SNS vo vláde v oblasti národného hnutia sa obmedzilo na stavanie betónových dvojkrížov, oslavu niektorých výročí, okrem iného i tzv. „SNP“ a momentálnu snahu o zmeny v učebniciach pre národnostné menšiny. Je to veľa, málo? Nech posúdi každý sám. A taktiež nech si zváži, či aj hlasmi SNS ratifikovaná Lisabonská zmluva, ktorá okliešťuje zvrchovanosť Slovenska a znižuje jeho právomoci v EÚ, sú dostatočnými prejavmi obhajoby národných záujmov. Mimoparlamentné národne orientované strany Je ich niekoľko. Zjednotená SNS združuje odpadlíkov zo SNS, ktorí sa po dohode Slotu s Belousovou stali v SNS už nežiaduci, hoci predtým aktívne bojovali na strane Slotu či Belousovej. Pôsobí najmä v Nitrianskom kraji. Združujú sa okolo nej ľudia verní Jánovi Prokešovi, bývalému predsedovi SNS a exprimátorovi mesta Nitra. Slovenská ľudová strana sa už niekoľko rokov zmieta vo vnútornom chaose. Ako nástupkyňa po slávnej predchodkyni HSĽS tvrdošijne trvá na svojej vedúcej úlohe v rámci národných síl, hoci realita je iná. Nedoriešené personálne otázky a snaha niektorých jedincov dostať sa do čela, majú za následok jej vnútorný rozklad a vytvorenie frakcií. Vyriešenie týchto problémov je zatiaľ v nedohľadne. Zato úspešne rozbíja mimoparlamentnú národnú scénu svojím samostatným postupom vo všetkých voľbách a absolútnou nekoordináciou postupu s inými subjektami. Svojho času dokonca opustila aj Konfederáciu národných síl Slovenska. Slovenská národná jednota tiež vznikla na základe vylúčenia „radikálnych“ členov SNS, ktorí požadovali zakotviť do programu SNS požiadavku samostatného štátu. Snaží sa o zjednocovanie národných síl a združení, čo sa však dlhodobo nedarí, okrem Hnutia tretej cesty a Hnutia za oslobodenie Slovenska, ktoré sa s SNJ zlúčili, sa tak v prípade iných strán či združení nestalo. Krátkodobé koalície s SNS, či PSNS, SĽS, alebo aj Konfederácia národných síl Slovenska, boli po krátkom čase trvania rozložené. Svojím programom a víziami je nepohodlná a preto sú jej kladené prekážky v činnosti na všetkých úrovniach. Okrem Zjednotenej SNS sú ostatné mimoparlamentné národne orientované strany označované médiami ako ultrapravicové či extrémistické, hoci médiá nikdy nepovedia ako k takýmto záverom dospeli a čím podkladajú takéto nehorázne tvrdenia. Národne orientované občianske združenia Je ich tiež niekoľko, preto vymenujem len najznámejšie z nich. Slovenské hnutie obrody so sídlom v Nitre vzniklo z bývalej Mládeže SNS. Má celoslovenské aktivity, avšak podstatná časť členstva je organizovaná práve v Nitrianskom kraji. Tomu zodpovedajú aj aktivity zamerané predovšetkým na túto oblasť Slovenska. V poslednom čase sa začali aktivizovať i v Prešove. Hoci SHO sa profiluje ako národno-demokratické hnutie, napriek ich snahám za cenu úpornej spolupráce so samosprávami a štátnymi orgánmi, sú naďalej v médiách vykresľovaní ako extrémisti. K ostatným národným združeniam má neutrálny postoj, avšak s niektorými má značne napäté vzťahy. Kritici mu vyčítajú prílišný alibizmus. Nové slobodné Slovensko má sídlo v Prešove, kde aj orientuje svoje aktivity. Kedysi aktívne spolupracovalo s dnes už zakázanou Slovenskou pospolitosťou, po nezhodách sa toto spojenectvo rozpadlo. Jeho členovia sa aktívne zapájajú do činnosti na obnove rodného domu prezidenta Tisu v Bytči. V médiách vykresľované ako extrémistické združenie. Bývalé občianske združenie Slovenská pospolitosť bolo zakázané na jeseň 2008. V roku 2006 bola rozpustená a zakázaná politická strana Slovenská pospolitosť – národná strana. Je synonymom údajného extrémizmu, ako ho opisujú médiá. V mysliach ľudí je pod vplyvom médií zapísaný každý národný prejav ako negatívny, spojený so Slovenskou pospolitosťou. V súčasnosti nejestvujúce združenie sa svojho času preslávilo najmä uniformami, ktoré boli opakovane predmetom útokov médií. Slovenská pospolitosť sa stala obetným baránkom vlády Róberta Fica, ktorá v snahe pokoriť maďarských politikov, neváhala združenie zakázať, aby tým mohla poukazovať na nečinnosť v prípade maďarských gárd. Za perzekvovanie si však, žiaľ, v mnohých prípadoch môžu členovia bývalej Slovenskej pospolitosti aj sami, keď tvrdohlavo odmietali ustúpiť z mnohých kontroverzných aktivít či počinov a provokovali tak zásah štátnych orgánov voči ich existencii. Jej zákaz je napriek tomu zrejme nezákonný. Ostatné národné občianske združenia nevyvíjajú žiadnu väčšiu aktivitu, eventuálne úzko spolupracujú s uvedenými združeniami. Maticu slovenskú, ako kultúrnu ustanovizeň som do tohto hodnotenia nezaradil. Toto krátke hodnotenie a charakteristika bola potrebná pre poznanie stavu národného spektra na Slovensku. Vládna SNS sa stala satelitom boľševizujúceho Smeru-SD. Ten, opojený mocou a prieskumami verejnej mienky, neváha používať protizákonné metódy na bezdôvodné rušenia národných občianskych združení, či zákaz verejnej zbierky na sochu panovníka Rastislava a obnovu rodného domu prezidenta Tisa. A čo na to jeho vládny partner SNS? Ozval sa? Odpoveď je jasná: Nie, nikdy! Postoj SNS je jasný. V národnom spektre vzhľadom na jeho stav nemá reálneho oponenta, takže môže pokojne pokračovať vo svojej „národnej“ politike, zameranej predovšetkým na pochybné tendre na ministerstvách obsadených jej nominantami, čím robí ostatným národne orientovaným ľuďom medvediu službu. Za vlády SNS sa taktiež nič nepohlo vo veciach činnosti protinárodných združení financovaných z nadácií Open Society miliardára maďarského pôvodu, Georga Sorosa. Ešte stále a nerušenie zasievajú do slovenskej spoločnosti jed multikulturalizmu, vykoreňovania slovenského národa a jeho kozmopolitizáciu. Nič sa nezmenilo ani na prenasledovaní národne orientovaných ľudí pri oslavách trebárs výročia 14. marca, hoci nie je to tak dávno, že sa ho zúčastňovali aj čelní predstavitelia SNS. Vtedy sľubovali niečo iné. Dnes je policajtov nasadených ešte viac, ako tomu bolo za vlády, ktorej súčasťou bola aj toľko nenávidená SMK. Je zjavné, že SNS sa dostala do vplyvu boľševizujúceho Smeru-SD. Onedlho si pripomenieme 70. výročie vzniku prvej Slovenskej republiky. Podľa predstáv SNJ mali byť oslavy takéhoto výročia na patričnej úrovni. Dátum 14. marec pritom pripadá na sobotu, takže i účasť mohla byť pomerne slušná, ako sa na takéto dôležité výročie patrí. Prečo hovorím o tom v minulom čase? Pretože v rámci hesla: „každý sa budeme hrať na svojom piesočku“, sú už známe hneď dve miesta osláv. Namiesto toho, aby sa zišla silná masa ľudí na jednom mieste, bude toto podujatie rozbité už od začiatku. A to nezavinil žiaden nám nenaklonený človek. Centrálne oslavy sa mali uskutočniť v Bratislave, kde bol aj Slovenský štát vyhlásený. Tak vraví logika. Niektorí namietajú, že je to jedno, optimálne by bolo, ak by sa oslavy uskutočnili hoc i v každom meste. Súhlasím. Ale je to nerealizovateľné, už i vzhľadom k počtu spomínajúcich, ktorých by bolo po mestách niekoľko hŕstok. Preto je dôležitejšie sústrediť veľký počet priaznivcov do hlavného mesta, aby bolo vidno silu. Ešte aj komunisti, keď si idú pripomínať výročie puču tzv. „SNP“, tak cestujú do Banskej Bystrice, pretože tam puč vypukol. A nie trebárs do Čakajoviec, ako to v súčasnosti chcú spraviť predstavitelia Slovenského hnutia obrody. Dochádza tak ku kontra akcii, triešteniu síl. Je sympatické, že SHO usporadúva každoročne túto spomienku v Čakajovciach, kde má pán prezident svoju jedinú sochu na Slovensku, ale vždy sa tak dialo v inom termíne, ako 14. marca, zväčša o týždeň neskôr. Prečo práve na okrúhle výročie takýto truc podnik? Odložiť oslavy o týždeň neskôr sa SHO zrejme neodhodlá. Ak by tak urobilo, malo by to svoje pozitíva – veď mnohí z tých, ktorí chcú ísť na oslavy do Bratislavy, by rado prišlo aj do Čakajoviec, ako je tomu napokon vždy. Len na tomto príklade vidno, ako absentujú akékoľvek dohody medzi národne orientovanými združeniami. Ďalším z boľavých rán je rodný dom prezidenta Tisu v Bytči. Nutne potrebuje opravy, údržbu a najlepšie by bolo, ak by sa v ňom podarilo vytvoriť múzeum so stálou službou. Komusi, a my veľmi dobre všetci vieme komu, záleží na tom, aby sa tento dom doslova zbúral. Na obnovu sú ale potrebné financie. Preto bola minulý rok rozbehnutá verejná zbierka na opravu rodného domu. Po troch mesiacoch jej trvania, na podnet židovskej náboženskej obce ju Ministerstvo vnútra SR vedené opäť nominantom boľševizujúceho Smeru-SD Róbertom Kaliňákom, poslušne zakázalo. V odôvodnení pourážalo prezidenta Tisu a označilo ho za človeka s „protiľudským a protižidovským postojom“. Vyzbierané financie teraz prepadnú v prospech štátu. Aj taká je „národná vláda“ Smeru-SD a jeho vazala SNS. To aby si zapamätali všetci tí, ktorí nám radi adresujú rôzne maily, v ktorých nás vyzývajú na podporu vlády, zlúčenie so SNS, či na väčšiu akcieschopnosť. Osobitnou kategóriou je potom časť príslušníkov slovenského národa žijúca dlhodobo v zahraničí, alebo aj emigranti, ktorí nenechávajú na SNJ alebo jej predsedovi jedinú nitku suchú a nešetria kritikou, napr. aj na stav rodného domu. Pýtam sa vás – a čo ste urobili vy? Koľko prostriedkov ste zabezpečili? Alebo vám naozaj treba všetkým poslať rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, aby ste pochopili? Zvlášť tragikomické mi potom príde, keď všetci títo ľudia potom velebiac SNS, alebo Smer-SD po rôznych stretnutiach, zabúdajú, pre koho museli zo Slovenska emigrovať. Kvôli SNJ to asi nebolo, ale v súčasnom Smere-SD by sa našlo nemálo takých červenoknižkárov. Apropó, keď sme už pri tej SNS – napadlo všetkým spravodlivým kritikom stavu rodného domu a stavu národného hnutia celkovo, obrátiť sa na vládnucich predstaviteľov SNS, so žiadosťou o pomoc, finančný príspevok a podobne? Už i len z titulu svojej funkcie by mohli mnoho urobiť, keď nechcú prispieť zo svojho poctivo zarobeného. To by si však vyžadovalo naozaj ochotu, a nie prázdne sľuby. My sme to skúšali. Tak sa očarení nimi pokojne s nimi napchávajte na recepciách a chváľte ich ako to všetko dobre robia. A potom, keď vám vytrávi, hor sa nadávať na SNJ. Veci sa nikdy nepohnú z miesta, ak sa budú vyvíjať takto. Ale dám vám jeden tip – zorganizujte zbierku na zrútenie rodného domu a postavenia pamätníku holocaustu na jeho mieste. Verte, táto zbierka by zakázaná nebola a istotne by ste na jej realizáciu dostali peniaze aj z rezervného vládneho fondu. Okrem iného. Taká je smutná realita. Quo vadis? Pokým sa národné združenia konečne nedajú dokopy pre nejaký cieľ, atomizácia scény bude naďalej pokračovať. Prekliatie Svätoplukových prútov je o to horšie, že súčasná mladá generácia začína byť natoľko vykoreňovaná, až neprichádza k takmer žiadnym prírastkom v národnom hnutí. Naopak, staršia generácia vplyvom veku začína prirodzene odchádzať. Úplnou katastrofou je zastúpenie strednej generácie. Pri sledovaní záznamov z osláv 14. marca 1991 vidno plné námestia na ktorých prevláda stredná generácia. Kam sa podeli títo ľudia? Nevdojak si musím spomenúť na šurianske stretnutia pre juhoslovenské obyvateľstvo. Často tam zaznievala otázka: „Kde sú mladí?“ Väčšinou sa tak pýtali predstavitelia staršej generácie. Keď sa táto výčitka vyslovovala opäť a opäť, vyslovil som i ja otázku: „A kde sú vaše deti, vaši vnuci?“ Nastalo ticho. Hrozí, že na Slovensku už onedlho nebude mnoho tých, ktorí budú slovenskými národovcami. Slovenských vlastencov však bude dosť. Tých bude reprezentovať, ako poznám mnohé slovenské devy, aj priženený Hakkim z Albánska, Abdullah z Pakistanu či Mobutu z Mozambiku. Aj oni budú mávať slovenskými vlajkami pri fandení trebárs našim hokejistom a kričať: „Slovakia!“. Možno však toto označiť za prejav národného povedomia, príslušnosti k slovenskému národu? Chceme takú Európu, chceme také Slovensko? SNJ určite nie! A práve preto – národné združenia by mali nájsť už konečne spoločnú reč, ciele aspoň v niektorých oblastiach a prestať sa vzájomne potápať, púšťať sa do bratovražedných bojov, rozširovať neoverené a klamlivé informácie a škodiť národnému hnutiu. Ak sa tak v blízkej dobe nestane, potom je zánik národného hnutia už na dosah. Či si to niekto vo svojom ničím neopodstatnenom velikášstve a agresívnom pocite nadradenosti chce priznať alebo nie.