Rozhovor s predsedom SNJ S. Pánisom o 17.11.1989
| Napísal Slavomír Hromada | |
| 18.11.2009 22:38 | |
| Pripomenuli sme si 20 rokov od udalostí v roku 1989. Aký je Váš názor na tieto udalosti a ako ste ich osobne prežívali? Vzhľadom na to, že som v tom čase denne profesionálne umelecky pôsobil v hudobnom divadielku v centre mesta so svojou hudobnou skupinou, bolo prirodzené, že neušlo mojej pozornosti novembrové dianie. Pretože som sa pohyboval v umeleckom prostredí, šum rebelujúcich študentov, ktorý vyústil do 16. novembra 1989 pred budovou ministerstiev, prirodzene prenikol aj do našich kruhov. Keďže ma zaujímal každý odpor voči režimu, ktorý udržiaval Slovensko v umelom zväzku, nedalo mi nejsť zistiť, či je to v súlade s mojimi predstavami. Keďže som videl, že to bolo takmer o ničom, tak som sa nezapojil. Až o niekoľko dní po umelo vytvorenom násilí v Prahe so zavádzajúcou informáciou o zabití študenta, som sa rozhodol, vstúpiť do diania na Námestí SNP, a hoci vtedy ešte nevedomý, že to bolo pripravované divadlo tajných služieb. Dnes viem, že klamstvá, ktoré vtedy odzneli na Námestí SNP, ukázali možnosti všetkým doterajším politikom, ako sa ľahko dá manipulovať naivnými ľuďmi. Ako ste sa osobne zapojili do víru udalostí novembra 1989? Keď som prišiel na námestie a videl som ako nežní tribúni pred hlúčikom ľudí nezrozumiteľne vykrikujú do mikrofónov s nekvalitným ozvučením, rozhodol som sa poskytnúť svoju aparatúru, ktorá bola vtedy výkonovo najkvalitnejšia v republike, keďže som ju poskytoval na ozvučovanie rôznych festivalov a masových podujatí. Vďaka ozvučeniu mojou aparatúrou sa potom námestie napĺňalo desaťtisícmi ľudí, keďže slová, povedané do mikrofónov bolo počuť na celom námestí. Následne som si z hrôzou uvedomil, že do mikrofónov hovoria ľudia, pre ktorých slovo národ bolo cudzie a ich ústa boli plné zavádzajúcich slov o imaginárnej slobode, pluralitnej spoločnosti, demokracii a iných rečí, ktorým aj tak väčšina zhromaždených ľudí nerozumela. Keď mi nebolo umožnené prehovoriť na tribúne, hoci som celé zhromaždenie ozvučoval, pochopil som, akú demokraciu nám pripravili. Vnútorný pocit, ktorý ma neopustil dodnes, mi napovedal, že sa na náš národ pripravuje ďalší zákerný podvod a snažil som sa osloviť čo najviac ľudí s národným povedomím a založiť politickú stranu. Hovorí sa, že čím dlhšia doba bola od tzv. SNP, tým viac partizánov sa objavovalo na scéne. Podobne je tomu aj dnes, kedy sa najväčší služobníci režimu pasujú do role disidentov. Vaša angažovanosť v novembri 1989 a potom Váš leví podiel v boji za samostatnosť je úmyselne zamlčovaný. Kedy sa zmení tento stav? To si nedovolím predpovedať, pretože po celý čas sú pri moci ľudia, pre ktorých egocentrizmus v súlade s ekonomizmom a vlastné blaho je ďaleko nad záujmami základných atribútov národa tak v kultúrno-duchovnej ako aj materiálnej rovine. Títo ľudia budú robiť všetko proti akejkoľvek popularizácii môjho mena, pretože kým sú pri moci, chcú písať novodobú históriu podľa ich predstáv, aj keď je vzdialená pravde. Snáď keď nebudem medzi živými a moja osoba ich nebude môcť ohroziť v ich funkciách, potom budú akceptovať moje úsilie pre vznik našej štátnosti. Ako vidíte Slovensko po 20 rokoch? S bolesťou, ktorú pociťuje človek celý život oddaný láske k národu a vlasti. Absolútny úpadok so zvyšujúcim sa percentom straty národného povedomia. Nielen u mladej generácie, ktorá je vychovávaná médiami plných násilia a erotiky. Ale aj u strednej a staršej generácie, ktorá po demagógii internacionalizmu podľahla demagógii neoliberalizmu a svetoobčianstva. Ľudia neboli pripravení na rozsiahle podvody, ktoré umožnila táto doba, a mnohí prešli do pasivity, o ktorej svedčí nielen nízka účasť vo ľudí voľbách, ale aj neúmerný nárast bezdomovcov. Slovensko sa stalo rajom tak pre podvodníkov a iné kriminálne živly, ako i pre exekútorov a všetko sľubujúce indivíduá, vyskytujúce sa predovšetkým v širokej škále politického spektra. A samozrejme veľkou mierou k tomto úpadku prispela amerikanizácia životného štýlu, a samozrejme vstup do EÚ a NATO. Tu by som chcel podotknúť, že kým vojská Varšavskej zmluvy okupovali našu vlasť až do novembra 1989, teraz naopak chodia naši vojaci ako žoldnieri v okupačnom vojsku NATO do krajín, s ktorými sme nikdy nemali vzájomný konflikt. Je viac ako pravdepodobné, že raz príde čas, keď sa budú tieto štáty za naše aktivity revanšovať, za čo našej generácii, ktorá si volila takých predstaviteľov ako má, budúce generácie určite nepoďakujú, keď budú niesť následky za to, čo dnes konajú. Hovorí sa, že je čas na novú, skutočnú revolúciu. Myslíte, že dozrel čas a potenciál na to, aby skutočne prebehla? Predovšetkým by mala prebehnúť revolúcia v myslení ľudí. To je však pri súčasnom vývoji skôr túžba ako možný predpoklad reality. V dobe, keď sú ľudia v eufórii ponuky lákavo vyumelkovaných zbytočností, lacných a predovšetkým voňajúcich potravín preplnených é-čkami, bezduchým sexom a kriminalitou nasiaknutých programov, je utópiou očakávať evolučnou cestou zmenu postoja ľudí k životným návykom. Keďže z určitého uhlu pohľadu sa z príslušníkov národov ako homogénov vytláča neoliberálnymi globalizačnými praktikami pocit spolupatričnosti, mám nie najpríjemnejšiu víziu konfliktu, po ktorom rodná reč bude najspoľahlivejším stmeľovacím prvkom, pre jednotlivé národné spoločenstvá, ako ísť ďalej. Čiže jednoducho povedané, jednotlivé národy pravdepodobne potrebujú zažiť nejakú hrôzu, aby ich príslušníci našli cestu jeden k druhému. Veď samotná kniha kníh má príkladov viac ako dosť. A zasa sa potvrdzuje skutočnosť, že ľudstvo je nepoučiteľné. Akýkoľvek spôsob snaženia o svetovú nadvládu má iba za následok v konečnom dôsledku nesmierne množstvo utrpenia a nevinných obetí. A preto dvíham varovný prst, nech slovenský národ dobre zváži, pod akým spôsobom domácej vlády, a dnes už znova od 1. decembra 2009 cudzej nadvlády, bude kráčať ďalej. Ďakujem za rozhovor |
Žádné komentáře:
Okomentovat