Počet zobrazení stránky

pondělí 30. listopadu 2009

Globalizace a národy trochu jinak...................

Vôľa národov - Manifest Medzinárodného hnutia

2009-12-01  (01:05)

 - Vôľa národov  -  Manifest Medzinárodného hnutia

Vôľa národov Manifest Medzinárodného hnutia pre ochranu práv národov (schválený na zriaďovacej konferencii Hnutia v Paríži, v Hoteli Opera Lafayette)


Všeobecná globalizácia našej planéty, stieranie hraníc medzi krajinami a kultúrami sú dnes stále očividnejšie. Tieto procesy spoločenského rozvoja ľudstva však nie sú jediné a ústredné. Zároveň pozorovatelia a experti z popredných svetových inštitúcií a médií konštatujú aj celkom opačný jav.
Je to fundamentálny záujem o archaizmus, tradície a hlbinnú psychológiu u rozmanitých vrstiev spoločnosti. Zaznamenávajú vzostup sebauvedomenia Národov, ktoré žijú v tých najrôznorodejších častiach zemegule a až doteraz len málo prezentovali svoju aktivitu v svetovej politike.
V Európskej únii, ktorá zjednocuje staré európske národy, si zrazu spomenuli na existenciu polozabudnutých národov. Nie, to tieto národy pripomenuli, že existujú! Flámi a Škóti, Korzičania a Lužickí Srbi, Kašubovia a Bretónci, Latgalci a Bavoráci, Baskovia a Katalánci. Národy sa budia v USA a Kanade: spravodlivosti sa dožadujú lakotskí indiáni a Francúzi z Quebecu, Germáni z Aljašky a Texasu. Na Ukrajine si svoju identitu utvrdzujú Rusíni, Haličania, krymskí Veľkorusi a krymskí Tatári. Podobná situácia je dnes aj v Indii, Austrálii, Mexiku, Turecku, Čade, Pakistane, Iraku, Nórsku a Azerbajdžane. Ignorovať tento problém už nie je možné. Akoby na vzdory globalizačnému projektu unifikácie ľudstva podľa spoločných zákonov a šablón ako odpoveď sa dvíha celá vlna národnostných požiadaviek: spravodlivosti, etnickej identity, sebaurčenia.
Tieto požiadavky sú racionálne a vychádzajú z klasických princípov prirodzeného práva.
A aj napriek obrovskému chaotickému množstvu národnostných iniciatív, v našom svete neexistuje ani jedna kompetentná inštancia, zodpovedná za realizáciu týchto etnických túžob. Zdalo by sa, že danými otázkami by sa mali zaoberať OSN, UNESCO a iné medzinárodné inštitúcie, ktoré majú záväzky voči slobodným národom, ktoré ich zriadili.
Vidíme však, ako tieto organizácie, pozostávajúce z medzinárodnej byrokratickej korporácie, sa stávajú čoraz vzdialenejšie a odcudzenejšie reálnym záujmom rôznych etník planéty. Príliš ďaleko sú ich štýlové centrály od hlasov národov, obrodzujúcich svoju samostatnosť. Medzinárodné inštancie príliš závisia od vôle globálnych hráčov, svetových superveľmocí, ktoré využívajú národné oslobodzovacie hnutia pre svoje geopolitické záujmy.
Reálna starostlivosť o prosperovanie utláčaných národov a ochrana ich práv sa prenecháva nadšencom z antropologických škôl a demokratickým neangažovaným nevládnym organizáciám.
Je treba hneď podotknúť , že obhajovanie práv národov nemá nič spoločné s podporovaním „nacionalizmov“. Samotný pojem „nacionalizmus“ je v dnešnej dobe politicky nekorektný, keďže pojem „národ“ v „civilizovanom“ svete sa dávno stal úzko spätý so štátom – Еtat-Nation. V občianskych preukazoch obyvateľov krajín Európskej únie sa pod pojmom „národnosť“ chápe „občianstvo“. Neskúseným bežným ľuďom tak teda dávajú najavo, že akýkoľvek národ má právo na separatizmus a vytvorenie vlastného štátu. Ako to dopadlo, vidíme na príklade rozpadu Sovietskeho zväzu a Juhoslávie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie až po oddelenie od metropoly vo výnimočných prípadoch (keď je ohrozené faktické prežitie národa alebo jeho kultúry), sa však pozeráme skepticky na politický nacionalizmus. Vari veľa získali kosovskí Albánci v dôsledku vzniku ich vlastného „nezávislého štátu“ pod dohľadom európskeho komisára, zastupujúceho byrokraciu EÚ, s finančným systémom, podriadeným Svetovej banke a americkými vojenskými základňami, ktoré pokryli ako pavučina celé územie krajiny?
Veľké znepokojenie vyvolávajú aj nekončiace medzietnické konflikty, ktoré sa vznecujú raz v jednej, raz v druhej časti zemegule. Ak odsledujeme dynamiku medzietnických vojen a konfliktov vo svete, s  hrôzou uvidíme, že za posledných päťdesiat rokov sa situácia v tejto sfére prudko zhoršila. Svet sa vôbec nestal humánnejším a tolerantnejším a dokonca aj tam, kde v neďalekej minulosti národy žili v mieri, už zúria politické vášne alebo tečie krv. Ak medzinárodným organizáciám na spôsob OSN sa nedarí ich zmieriť, možno intervencia vedcov-etnológov, medzinárodných intelektuálov alebo jednoducho ľudí dobrej vôle môže aspoň nejako napraviť situáciu v tejto sfére?
Situácia v oblasti ochrany práv a kultúry národov v súčasnom svete nie je na tom práve najlepšie. Keďže sa nechceme zmieriť s týmto politickým vákuom súčasného zaobchádzania s národmi, my, skupina intelektuálov Východu aj Západu, sa pokúsime spraviť to málo, čo dokážeme svojimi skromnými silami. Dostať problém prebúdzania sa národov za podmienok globalizácie na úroveň problematiky, o ktorej sa reálne diskutuje v svetovom spoločenstve. Brániť záujmy etník planéty, vychádzajúc z „práva národov“. Ľudské práva hája tisícky medzinárodných humanistických organizácií. A Všeobecná deklarácia práv národov bola schválená v Alžíri 4. júla 1976, počas dvestoročného výročia schválenia americkej Deklarácie práv. Konštatuje, že „každý národ má právo na rešpektovanie jeho národnej a kultúrnej identity“ (článok 2), že každý národ „rozhoduje o svojom politickom statuse absolútne slobodne“ (článok 5), že „má výlučné právo na svoje bohatstvá a prírodné zdroje“ (článok 8), že má právo „vyberať si taký ekonomický a sociálny systém, aký uzná za vhodné“ (č. 11), „má právo hovoriť svojou rečou, zachovávať a rozvíjať svoju kultúru“ (č. 13), a taktiež má „právo odmietať cudziu kultúru, ak mu je vnucovaná.“ (č.16).
Jednoduché vymenovanie týchto práv ukazuje, že vo väčšine prípadov zostávajú iba na papieri.
Na pojem „Práva národov“ v svetovej právnej vede a politike nikto reálne neberie ohľad. A pritom na planéte Zem žije viac ako 2000 etník a mnohé z nich sú vystavované reálnej diskriminácii zo strany globálnych veľmocí .
Našou úlohou je viesť nezávislý monitoring aktivity etník a taktiež zabraňovať medzietnickým konfliktom, nachádzajúc sa na rôznych stranách nepriateľských táborov. Našou úlohou je ochrana malých národov (okrem iného aj právna) pred hrozivými globálnymi supmi , ktorí pošliapavajú ich práva alebo využívajú prebúdzajúci sa nacionalizmus na svoje politické „kšefty“.
Nie sme angažovaní žiadnym štátom, naše úmysly vychádzajú iba z prianí našich sŕdc. Našou misiou je realizácia spravodlivého Práva Národov. A naše činy sú odrazom vôle národov.

Žádné komentáře:

Okomentovat