Islamské bankovníctvo dobýja svet
Banky s islamskými pravidlami sa nepúšťajú do vysoko rizikových operácií a sú konzervatívnejšie ako západné
13.01.2011 / Adrian Peter Pressburg
Svetová finančná kríza prinútila odborníkov i laickú verejnosť prehodnocovať povýšenecký postoj k islamskému bankovníctvu. Ukázalo sa, že finančné inštitúcie riadiace sa islamským právnym a morálnym kódexom šaria ostávali zdravé i počas mohutných globálnych turbulencií. Záujem o produkty islamského bankovníctva v Európe prudko stúpa. Úmerne dopytu rastie i ponuka.
Rozmach islamského bankovníctva prežíva Londýn. Odtiaľ sa expanzia šíri po európskej pevnine do oblastí s vysokým podielom moslimského obyvateľstva. Takými sú západoeurópske veľkomestá, ale aj Balkán. Podľa správy International Financial Services London z februára 2010 majú Britské ostrovy päť bánk plne podliehajúcich islamským pravidlám šaria – Europe Arab Bank, Gatehouse Financial, Bank of London and the Middle East, European Islamic Investment Bank, European Finance House.
Sedemnásť britských bánk otvorilo špeciálne šaria pobočky. Nezaostávajú ani veľké európske finančné domy, vrátane nemeckých a rakúskych. Predpokladajú, že čoskoro si nebudú môcť dovoliť nemať filiálky pre klientov dožadujúcich sa tohto druhu bankovníctva. Ústretové sú i finančné ústavy DnB NOR, Nordea a Sparbank v severskom Nórsku.
Bruselský ekonóm a konzultant islamského bankovníctva Mohammed Boulkif zamýšľa otvoriť Moslimskú banku v metropole Belgicka. Obrátil sa už na veľké belgické banky, aby projekt podporili. Neobišiel ani Belgickú komisiu pre finančníctvo a poisťovníctvo CBFA. Varoval, že ak neuspeje, prijme potrebný začiatočný kapitál z Kataru alebo Kuvajtu.
Dvojciferný rast
Islamské financie sa vynárajú v nečakaných kútoch planéty. Japonská centrálna banka sa stala v septembri 2009 pozorovateľom v Rade islamských finančných služieb v snahe urýchliť prispôsobovanie predpisov a noriem islamskému bankovníctvu. Japonský štátny bankový dozorný orgán – Agentúra finančných služieb – predložil nedávno dodatky k pripravovanej novele bankovému zákona. Na jej prijatie netrpezlivo čaká japonský súkromný sektor, vrátane vedúcej investičnej spoločnosti Nomura Asset Management a finančnej skupiny Mitsubishi UFJ. Islamské bankové pobočky majú takí globálni ťažkotonážnici ako Citigroup, HSBC či Deutsche Bank. Konzervatívny britský mesačník Banker zverejňuje od roku 2007 zoznam Top 500 islamských finančných inštitúcií. Figurujú v ňom spoločnosti z takmer päťdesiatich krajín. Bezmála tristo dodržiava kódex šaria a disponuje kapitálom v hodnote 895 miliárd dolárov.
Portál www.thebanker.com 29. decembra 2010 konštatoval, že islamské finančníctvo dodržiavajúce princípy šaria dosahovalo v období 2006 až 2010 rast 23,46 percenta ročne. Poradenská spoločnosť Ernst & Young nevylučuje, že celosvetový trh s islamskými finančnými produktmi prelomí v roku 2010 hranicu bilióna dolárov.
Boh a peniaze
To všetko napriek rozsahu regulácie, aký by bol v konvenčnom bankovníctve nemysliteľný. Islamské bankovníctvo nielenže zakazuje úroky, ale aj účasť vo firmách alebo činnostiach, ktoré sú v akomkoľvek spojení s obchodom alebo výrobou bravčového mäsa, tabaku, alkoholu, lotérie, hazardných hier a oplzlostí (pornografie).
Islamské normy života zakotvené v sústave šaria pritom netvoria pevne kodifikovaný právny systém. Zahŕňajú všetky vzťahy medzi Bohom a človekom. Stanovujú, že Boh stvoril všetko, a preto mu aj všetko náleží. Človeku je bohatstvo len prepožičané a smie ho zveľaďovať ako používateľ alebo správca spôsobmi určenými Bohom. Ich výklad však nie je jednoznačný. Tlmočia ho vedúci predstavitelia náboženských obcí hlásiaci sa k štyrom duchovným školám.
Každý islamský finančný dom má výbor zložený z bankárov a duchovných posudzujúcich zlučiteľnosť novej transakcie so šariou. Stanoviská jednotlivých bánk sa preto môžu líšiť. Morálne a etické ohľady zahŕňané do finančných rozhodovaní môžu západnému človeku zaváňať stredovekou starinou.
Kľučky okolo úroku
Islamské banky sa nepúšťajú do vysoko rizikových operácií a sú konzervatívnejšie ako západné. Táto rozvážnosť ich uchránila pred účasťou pri nafukovaní špekulatívnych bublín. To sa dnes oceňuje ako výhoda islamského bankovníctva.
Jeho kľúčovým prvkom je zatracovanie úroku. Islamskí učenci upozorňujú na spätosť úroku a času, pričom čas je statkom, ktorým smie disponovať iba Stvoriteľ. Úrok sa často vyjadruje pojmom „riba“, teda prírastok alebo zmnoženie vloženého kapitálu, ale tiež úžera, ktorú zakladateľ islamu zatratil. Očami západného sveta islamské bankovníctvo obchádza hriešnu kategóriu úroku rôznymi cestami.
Príklad z praxe: pravoverný moslim v Londýne alebo v Paríži nepožiada svoju islamskú banku o zúročenú pôžičku na auto. Namiesto toho banka kúpi ním vybrané vozidlo od dílera a dohodne s klientom podmienky splácania, vrátane istého vopred určeného poplatku. Takúto prirážku (po arabsky murabahu) islam nekategorizuje ako úrok, a preto ju nezakazuje. Do splatenia dohodnutej sumy patrí automobil banke. Tá je v islamskom ponímaní podnikom, ktorý kupuje a predáva. Žije z marže, teda z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou.
Dve strany mince
Islamské bankovníctvo sa líši od západného tým, že banky smú uskutočňovať finančné operácie len do výšky vlastných rezerv. Zákaz úroku robí z poskytovateľov pôžičiek investorov, a nie veriteľov. Nie je dovolené používať peniaze ani ako potenciálny kapitál, pretože islamské princípy uznávajú iba súčasnú, a nie budúcu hodnotu peňazí. Mnohí klienti islamských finančných inštitúcií a pobočiek západných bánk riadiacich sa zásadami šarie sa domnievajú, že islamský bankový systém je transparentnejší, poctivejší a celkove etickejší.
V Európskej únii má s ním najbohatšie skúsenosti Veľká Británia, kde sa odbor šaria bankovníctva vyučuje na viac ako päťdesiatich školách. Finančné služby podľa islamského kódexu uprednostňujú tri štvrtiny britských moslimov. Pozoruhodný je ohlas u britských nemoslimov tvoriacich už zhruba pätinu ich celkovej klientely.
Skeptici namietajú, že poplatok/prirážka (murabaha) je v skutočnosti úrokom, i keď sa označuje ako legitímny podnikateľský zisk. Varujú aj pred nábožensky podmieňovaným filtrovaním vhodných a nevhodných investícií. To vedie k diskriminácii neislamských alebo nedostatočne islamských projektov. Na zozname neželateľných sa ocitá odmietanie kapitálových vkladov do hazardu, alkoholu a prostitúcie. Škrtajú sa projekty vedúce k šíreniu kresťanstva, judaizmu, hinduizmu, ateizmu, liberalizmu a čohokoľvek opuncovaného za nepriateľské k islamu.
Výbušný potenciál
Prudký skok islamského bankovníctva urýchlila svetová finančná kríza. Peňažné ústavy riadiace sa islamskými zásadami získavajú i bez prehnaného marketingu novú klientelu vďaka pridržiavaniu sa konzervatívnych hodnôt. Nevzdali sa zásady opierať svoju likviditu o skutočné vklady klientov. Na rozdiel od západných investičných bánk tvoria ich hodnotu skutočné peniaze, a nie virtuálne aktíva zo swapov a derivátov.
V súťaži o posilňovanie podielu na svetových trhoch prekonávajú západné banky na všetkých svetadieloch. Tienistou stránkou tohto trendu je potenciálna i reálna hrozba islamizácie Európy, Afriky a najmä Číny a Indie. Ak sa ázijské giganty vzoprú napredovaniu islamského bankovníctva, môže uviaznuť na mŕtvom bode.
Foto – Bloomberg
Žádné komentáře:
Okomentovat