| Napísal Juraj Janček | |
| 18.01.2010 11:46 | |
Cigánsky - rómsky (pomenovanie oficiálne zavedené po roku 1990, Róm znamená v preklade človek) problém je jedným z najzávažnejších sociálnych problémov v súčasnosti. Pritom sa netýka len Slovenskej republiky, ale aj celej Európy. Cigáni sa na území Slovenska objavili okolo 13. storočia. Podľa oficiálnych štatistík sa v rámci sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 k rómskej národnosti na Slovensku prihlásilo 89 920 obyvateľov, avšak podľa iných zdrojov ich je v skutočnosti niekoľkonásobne viac, podľa odhadov až okolo 400.000. Štatistické zisťovanie ich početnosti je nepresné, vzhľadom na fakt, že sa časť Rómov nehlási k svojej národnosti, ale k národnosti občanov, ktorí sú v jeho blízkosti, a teda k slovenskej alebo maďarskej národnosti.  Tiež je problémom, že neexistujú osobitné štatistické evidencie o Rómoch vzhľadom na Zákon 428/2002 Zb. o ochrane osobných dát, ktorý neumožňuje o Rómoch viesť separované štatistické výskumy. Rómovia žijú nerovnomerne na celom území SR a existujú veľké rozdiely v koncentrácii v jednotlivých regiónoch. V Slovenskej republike bolo k 31.12.2000 evidovaných 620 rómskych osád, pričom na území niektorých obcí sa nachádza aj viac osád. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov najväčšia koncentrácia občanov SR hlásiacich sa k rómskej národnosti, t.j. je v Prešovskom kraji, kde sa z celkového počtu 789 968 obyvateľov hlási k rómskej národnosti 31 653 obyvateľov. V Prešovskom kraji je evidovaných 250 rómskych osád. Na porovnanie, v roku 1893 žilo v Uhorsku podľa súpisu takmer 245 000 Cigánov, čo predstavovalo 1,8% všetkých obyvateľov. V rámci súčasných hraníc Slovenska žilo v roku 1893 na našom území približne 35 000 Cigánov. | |
| Čítajte viac... |
| Zjednocovanie južných Slovanov |
| Napísal Ján Slanský | |
| 12.01.2010 14:05 | |
Akékoľvek formy spolužitia štátov založené na mocenskom postavení jedného štátu v doterajšej histórii ľudstva zlyhali (Rímska ríša, Sovietsky blok). Zlúčenie dvoch rovnoprávnych štátov je funkčné iba dovtedy, kým jeden zo štátov nezačne presadzovať politické a s tým spojené hospodárske, jazykové a iné požiadavky na úkor druhého štátu, ktorý sa tým dostáva do podriadenej pozície (Rakúsko-Uhorsko, Československá republika). Združenie štátov založené na ekonomickej spolupráci a oklieštení ich suverenít – teda Európska únia – je politickým dobrodružstvom sprevádzaným od počiatku nezhodami medzi členskými štátmi, ktoré môže mať neblahé následky pre členské krajiny s nižšou výkonnosťou ekonomiky, s menšími surovinovými zdrojmi, či s nižším podielom pracovných síl.  | |
| Čítajte viac... |
| Spoločný menovateľ slovenských politických anomálií |
| Napísal Stanislav Pánis | |
| 08.01.2010 08:39 | |
| Za celé moje pôsobenie v politike som dospel k názoru, že aj keď persóny subjektov slovenskej politickej scény pôsobia navonok odlišne, v zásade sú si nesmierne podobný. Nebudem hovoriť o ich egocentrizme, túžbe po moci a peniazoch, alebo na druhej strane o absencii zlepšenia života nejakého imaginárneho demokratického občana a už vôbec nie o snahách obetavo a ušľachtilo nezištne slúžiť svojmu národu, alebo u niektorých samotnému Bohu, ako to deklarujú vo svojich vyhláseniach, ale chcem sa venovať charakterovým črtám aktérov mechanizmu vládnutia v našom štáte. Ideologicky nedefinovateľný spôsob vládnutia od znovu obnovenia samostatnej Slovenskej republiky, bol síce oprávnene kritizovaný, nie však z objektívnych, ale zo zištných dôvodov. Jednoducho to možno nazvať šancou rozdávať bez predchádzajúceho pocitu poznania námahy nadobudnutia rozdávaného. Pravdu mali tí, ktorí kričali, že sa lacno rozpredáva, ibaže zabudli k tomu dodať, že počuť ich hlasy im umožňujú zahraničné záujmy o majetok našej vlasti. Rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi vládnutia je iba v tom, že v prvom prípade bol spreneverovaný a rozdávaný majetok do rúk ľuďom slovenského pôvodu, u ktorých fenomén národného povedomia bol nahradený iba túžbou obohatiť sa za každú cenu. Kým v druhom prípade spolu so strategickými podnikmi bola do zahraničia nehorázne lacno vypredaná naša celá energetická infraštruktúra, a o umožnení absolútne ovládnuť peňažný a obchodný systém cudzími monopolmi ani nehovoriac. | |
| Čítajte viac... |
| i |
| Napísal Slavomír Hromada | |
| 06.01.2010 21:24 | |
Kedy vlastne dochádza k strate nevinnosti a ideálov detstva, mladosti a ich transformácii do šedej skutočnosti? Šedej skutočnosti preto, že väčšina mladých ľudí je ochotná zájsť vo svojich predstavách a domnienke o možnosti zmeny spoločnosti k lepšiemu, neraz ku krajným názorom či riešeniam. Avšak, po istom čase, väčšinou po dovŕšení istého veku, tieto svoje ideály opúšťa, ba priam zavrhne. Dôvody sú rozličné. Či už frustrácia, nedostatok pochopenia okolia, alebo vytriezvenie z utopických snov, alebo len zrazenie opätkov a zaradenie sa do masy poslušných pracujúcich na systém. Malej časti mladých ľudí tieto ideály ostávajú po celý život, aby sa tak stali čudákmi svojej doby, ostatnými považovanými za bláznov, neraz s nálepkou asociálov a najnovšie extrémistov.  Tá časť mladých ľudí, ktorá nemá pevne zakotvené ideály, podlieha vplyvu komercie a vyberá si za vzory neraz patologické chovanie, spôsoby a zavrhnutia hodné príklady. Ruka v ruke v tom ide potom kriminalita, promiskuita, individualizmus, ba priam sebeckosť prameniaca z už aj tak dosť okresaných sociálnych vzťahov, obmedzených na jalové reči a drahý, a tak prepotrebný čas márniace nekonečné hodiny vysedávania pri internetových anonymných chatoch, fľaškách v krčme, či stupídnych mládežníckych subkultúrach, importovaných z najhorších farebných giet, ktorých jediným prínosom je zápis v Guinesovej knihe rekordov v počte vyslovených vulgarizmov a primitivizmov za minútu, či vandalizmu páchanému na verejne prospešnom majetku formou tzv. umenia grafity, alebo poškodzovania vlastného zdravia cestou zneužívania drog. |
Žádné komentáře:
Okomentovat